Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu apríl, 2015
V čase, keď píšem tento blog, 
prišlo naše životné rozhodnutie:
Milo navždy ostáva v našej rodine.
Doteraz mu priestor a nábytok a veci vadili a rozrušovali ho.
Urobil pokrok, vzpriamil sa, nadýchol, osamostatnil.
Dostal našu spálňu miesto komôrky.
Zdedil aj náš obraz.


Milan naše prijaté autistické dieťa,

(klikni na názov:-)) 



,

ktoré sme prijali do rodiny v jeho štyroch rokoch.

Článok s režisérom Jarom Vojtekom o filme, 
ktorý nakrútil o autistoch av ktorom je aj môj Milo a môj muž :

"Tak ďaleko, tak blízko"

V článku je fotka Milana 
a
ukážka z filmu.

PS: Až po dovolení z Domova na nakrúcanie filmu, 
 zverejňujem aj ja na blogu skutočnosti o ňom a jeho diagnóze.
Milan časom úplne odišiel z ústavnej výchovy a 
stal sa v roku 2016 členom našej rodiny aj úradne. 

Poklady u nás doma.



Ku konve mi pribudol kastról.
 Z vychádzky v lese som si doniesla hrdzavý úlovok.

O pokladoch u nás doma, 
a nielen o hrdzavých,
 si môžte prečítať na mojom blogu:-).



Skriňa už pred komôrkou nestojí, ani takto nevyzerá.
Je Milova a bola pre neho nebezpečná!
Nožičky boli slabé a skriňa masívna.
Milo do nej vrážal a nalomil nožičku.
Skriňu nájdete na palete a natretú tabuľovkou
 v jeho chlapčenskej izbe.