Google+ Badge

utorok, 23. júna 2015


 Lišty v kúpelni sú z dubovej starej debničky.
Rozobraná, vydrhnutá, vysušená,  napenetrovaná a 
prišróbovaná v mieste, kde boli už dierky po klincoch.
Osb dosky nabielené voskom Osmo.
Ľúbim.



streda, 17. júna 2015



Včera Milana prijali do učenia za sanitára, 
smer výchovný asistent. 
Bude to služba ľuďom, napriek jeho autizmu.
Poctivo preto chodil vyše roka na adoráciu.
Bez Boha by sme jeho diagnózy nemohli žiť.

Všetko pre Mila:
pre neho máme zvieratká, 
 kovový nábytok, 
vymurované zábradlie na schodoch podľa jeho výšky, 
steny z OSB dosky v podkroví, miesto sadrokartónu.
Taký náš domáci bezpečný industriál.
Styling pre Milana.

Milanovi nedávali odborníci nádej.
Dlho ho nedokázali diagnostikovať a liečiť.
 Prešiel si v živote veľa ťažkého, až neznesiteľného :
vnútromaternicový infekt, nevidomosť, stratu domova, 
neprijatie od ľudí.
Stali sme sa jeho rodinou v štyroch rokoch. 
Opýtal sa nás vtedy, že kde sme boli tak dlho?
Mal smrteľné úzkosti, 
silné  okuliare, bez ktorých je nevidiaci, 
vraj ,,najťažšiu hyperaktivitu v histórii detskej psychiatrie,,
 poruchy správania, emócií, pripútanosti, 
,,zamlčanú,, epilepsiu,
 nutkavé ničenie vecí, 
veľkú agresivitu, 
únikové deštrukčné správanie v prítomnosti ľudí, 
verbálnu ventiláciu a točivé pohyby.
 Bol to už náš syn, 
všetko sme zastavovali na sebe a boli stále s ním.
Utrpenie, úpenie, plač, beznádej,
náš každodenný chlebík, 
no vypiplali sme ho.
  Viera v jeho život, poznanie jeho ťažkostí, odborníci a liečba.
Sprevádzanie v dobrom aj zlom, 
cestou- necestou.
Raz pri modlitbe, keď sme mu opakovali, 
že je ako darček povedal:
 ,, Ale nerozbalený, rozbalený len trošku,,.
Tak rozbaľujeme.