Google+ Badge

nedeľa, 13. decembra 2015



Dôkaz, že sme na tej dobrej strane, 
pri tých,
  ktorí to potrebujú,
je aj ten,
že do nás útočia tí,
ktorí s nimi nezaobchádzajú dobre a 
ani o nich nezmýšľajú dobre.
(zo života)


Sväté písmo je dávnejší adventný darček.
Prišiel nezvaný hosť podať ruku zmierenia a druhou podával darček.
Nič krajšieho nám ani nemohol darovať.
 Písmo nám ho pripomína.

štvrtok, 3. decembra 2015

Pohľad



na kopčeky za našim domom bol prvý a rozhodujúci, 
keď sme domček prišli obzrieť prvý krát.
Najprv sme budovali na pevných základoch príbytok Boží .
Stačí na to toľko slepých uličiek, toľko tmavých údolí,
koľkými sme prešli, uviazli. 
 Vždy nás vyviedol a dokonca v ústrety domu.
 Keď sme stáli na jeho dvore boli sme doma.
Oproti vršku s názvom Svätý vrch.
Bez snívania, bez prostriedkov.
Budovali sme tehličku po tehličke, pre nás, pre potešenie.
Jeho krása predčila všetky moje očakávania.
Z materiálu toho najlepšieho.
 Aj z bolesti, z choroby, z nádeje proti nádeji,
v slzách aj v zomdlení a opätovnom vstávaní a nanovobudovaní.
Nechápem.
Verím.
Jednou rukou prijímame a druhou dávame.
Ale vždy máme čo potrebujeme a ešte niečo naviac.
Je miestom nášho premieňania, našim svetlom a silou, našim bezpečím.
Miazgou. Kláštor.

Žije si životom po živote.
Nezaslúžený.
Svetielko svietiace v tmách, čo sprevádza, aj privádza osamelých
 k nám.
Aby mali domov. Prijatie.
Nie je to miesto môjho spočinutia, ale mojej služby.
Svätá Trajica a moji traja autisti.
Z kláštora do kláštora. 
Z ticha do ticha.
 Mocne.
Si.
 


P S : Milo je v Drahuškove a tak trochu bilancujem...