Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu marec, 2016
Malá Dorotka





Ešte v paneláku  sme začali so zvieratkami kvôli Milovi. Keď sme už mali pre neho ,,víziu srdca,,  liečbu, špeciálne vzdelávanie, spoločenstvo,  nadišla terapia zvieratkami.  Králikmi, králikmi, králikmi  a morčaťom. Vypiplali sme aj malé choré mača a dali na adopciu.  Deti mali potešenie z toho, že to môžu zažiť. Mali sme králika pána Ňufáka a divú Hedvigu, a teda aj mláďatá.  Keďže ich Hedvaňa vždy odvrhla, kŕmila som ich ja kvapkaním mlieka do papuľky. Vstávala som k nim aj v noci,  niekedy som ich zohrievala vlastným telom.  Vždy, keď som sa k nim blížila ,,trubkali,, ako píšťalka z púpavy. Deti vraveli, že mi hovoria mama.  Milo zažil najcennejšiu skúsenosť: život sa neodvrháva - o živé sa staráme! Všetkých šesť vrhov som zachránila,  hoci veterinárka vravela, že sa to nedá. Rozdali sme ich do dobrých rúk, len Plutvičku nie. Hedva na ňu po pôrode skočila a bola chromá a  hoci najživotaschopnejšia, nechali si ju na veterine. Starala som sa o všetkých, hoci som chcela pokoj a poriadok. Pin…