Google+ Badge

štvrtok, 3. marca 2016


Malá Dorotka





Ešte v paneláku 
sme začali so zvieratkami kvôli Milovi.
Keď sme už mali pre neho ,,víziu srdca,,
 liečbu, špeciálne vzdelávanie, spoločenstvo,
 nadišla terapia zvieratkami.
 Králikmi, králikmi, králikmi 
a morčaťom.
Vypiplali sme aj malé choré mača a dali na adopciu. 
Deti mali potešenie z toho, že to môžu zažiť.
Mali sme králika pána Ňufáka a divú Hedvigu, a teda aj mláďatá. 
Keďže ich Hedvaňa vždy odvrhla,
kŕmila som ich ja kvapkaním mlieka do papuľky.
 Vstávala som k nim aj v noci
niekedy som ich zohrievala vlastným telom.
 Vždy, keď som sa k nim blížila ,,trubkali,, ako píšťalka z púpavy.
Deti vraveli, že mi hovoria mama.
 Milo zažil najcennejšiu skúsenosť:
život sa neodvrháva - o živé sa staráme!
Všetkých šesť vrhov som zachránila, 
hoci veterinárka vravela, že sa to nedá.
Rozdali sme ich do dobrých rúk, len Plutvičku nie.
Hedva na ňu po pôrode skočila a bola chromá a
 hoci najživotaschopnejšia, nechali si ju na veterine.
Starala som sa o všetkých,
hoci som chcela pokoj a poriadok.
Pintlich.
Dala som však prednosť životu, ako u nás šiel.





Už v dome: 
 nalezenci Dorka a Mojžiš.