Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu máj, 2016
Päť rokov v novom prízemí. Šesť rokov s novým podkrovím. Sedem aj pol roka v domčeku.

Mám rada vôňu a prázdno nového.



Spálňa v šuplíku




ako z večerníčka Krysáci 
tak si teraz s mužom v komore pripadáme
a je to skvelé!



Navečer Hodan skladal šuplík pod posteľ a Hubert asistoval (řval)
(úbohý Ludvíček).
Kúpiť šuplíček sólo,
  umožnilo využiť jednu z postelí najstarších detí a 
nekupovať celú nejakú rozkladaciuuu...
Hubert to vymyslel pekne.
Skladáme si v podvečer, 
lámeme si autiasistenčne hlavu a vnímame to Milankoticho!


Kaučing je boží!!
Milo si vyjednal dni naviac, vlastne chodí denne,
 buď so svojou kaučkou Evičkou, 
alebo za cudzojazyčnými dobrovoľníkmi do auticentra. 
V podstate s nami skončil.
Našiel si novú komunitu,
 kde ho zabavia, nakŕmia, oslávia s ním narodeniny a
 zosnovajú plány.
Buď bude klaun na detských oddeleniach nemocnice
alebo
upratovať v kancelárii ombudsmana pre postihnutých.
 Ombudsman vraj potrebuje prax s postihnutými.

Doma sa náš klaun ozbrojí maketami zbraní
(už je dospelý môže si kupovať čo chce!) 
a zacieli na nás:
pre výmenu svojho mobilu, tabletu, počítačovej hry, 
autíčok s dennodenne novými …
Komôrka už nabielená voskom








Milo sa práve vrátil z Drahuškova. Prešiel rok, čo som na Deň matiek písala na blog,  dnes môžem napísať znovu: čo žijeme s Milom je krása, aj keď boľavá  a budeme mať s mužom krásnu spálňu :-)



Komôrka.





Ako v slovenskej literárnej  klasike: staručkí rodičia sú v komôrke za kuchyňou, za špajzkou. Takže tretí deň dovolenky: prerábame komoru naozaj na spálňu.


Budoár 






Verzia Budoár I. zvíťazila.