Google+ Badge

utorok, 15. novembra 2016




Nabetón človek je nielen chlebom živý.
Človek autista s vnútorným životom.
Milo je veľmi citlivý na slovo a pojmy.
Už od jeho začiatkov v našej rodine nás to zachraňovalo.
Rád počúval rádio, nahrávky rozprávok, 
večerné čítanie knižiek a čítanie z Písma a z breviára.
Životom sme ho mohli takto viesť a utvárať.
 Stišovaný aspoň na chvíľu vo svojej ťažkej hyperaktivite.
 V ťažkých rodinných situáciach bol svojimi hláškami 
 až prorocky presný.
Hovorievali sme mu, že je ,,naša pravda do života,,.
Lekári spozorneli,
mysleli si dovtedy o ňom, že je mentálne postihnutý a beznádejný.

Milo sám v spoločenstve s Božím slovom.
Dôstojne prijímaný aj zdravými chlapcami.
Jeho radosť a pokoj, keď sa vráti.
S poznámkami toho, čo ho oslovilo v Písme, v tichu.

,,Mami, bolo silencium, ale nasnežilo, tak som prehovoril, 
ale hovoril som aspoň pomaly!,, 

PS: Moje prvé betónové drobnosti.
 Predvianočné radosti.
 Milove svetlo a pokoj.
Aj keď len v zábleskoch.