Google+ Badge

nedeľa, 19. februára 2017


,,Nerez,, z mojej kuchyne teraz u mladých v podkroví 
Som doma s nachladnutím, chlapmi a so psinou.
Zať mi pomáhal piecť a dorábať kuchynský kút v budoári.
Dobre sa mi s ním trávi čas:
predebatuváme ,,vzorce a životné stereotypy,, ich autidomácnosti, 
varíme a pečieme,  
usmerňujeme Mila a ostatné osadenstvo.
Strieľame si zo seba!
,,Keď ju miluješ, niet čo riešiť,,
(reklama na Kofolu).
Milovaná zatiaľ v Taliansku. 
V budoári jej kuchyňa z mojej.
Kytičky sú z eucharistie.

pondelok, 6. februára 2017



Moje ráno výnimočne osamote.
Myseľ ma bolí a mám ju preplnenú.
Takéto miesto je pre ňu vodiacou lištou do prázdna, 
beloba a výhľad do záhrady aj náplasťou.
A pohovka-kanape.
Mám pohovku v kuchyni.
Bielu lebo pes pĺzne na bielo.
Môj slávny nerez je už v budoári.
Budoár je teraz kuchyňa pre Rin-tin-tina.
Vytvoriť vzorce, nahodiť stereotypy, počkať pár rokov, konkrétne tri a zácvik.
V podkroví komponujú z vecí neskutočný chaos.
Úplne odčlovečený.
Myseľ mi ostávala stáť, nehýbe sa, prevracia sa naruby, šalie, uniká, chodí po Mesiaci, metabolizuje, krváca.
Chytá sa svietiaceho stebielka a kávy.
Od leta je vodca domu stereotypne nehybný, 
 komunikačné stereotypy vyťahuje z rukáva chaoticky. 
Keď plačem, vidí zuby a myslí, že sa smejem, 
keď ukazujem na izbu zverenca, myslí si, že hrozím, 
a keď je ohrozený, dávame si schizoidnú prestávku: 
lekárka konroluje dávkovanie oboch, vodcu i zverenca, 
kňaz vylupne hnis, breviár predýcha.

Dôstojne svoji na jar už tridsať rokov.
Slobodne v bunkri autizmu tri roky.

Vnútorný život a vysvedčenie s pochvalou.
Zatiaľ Mila po etape v spoločenstve nechali.
Moje nervy a Milove topánky v kýbli.
V škole zamenil svoj mobil za kradnutý, 
polícia a škola aktivovaná, topánky bez podrážky.
Dorotka nomen omen.
Archeologička o zimný semester a kuchyňu vpred.
Dvaja synovia nezvestní.

Jarné precitnutie.
Zázrak je, že keď niečo odumiera, niečo nové sa rodí.