Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu február, 2017
Moje tri lampy canapé. Dve svoje miesto už majú.



Pani mikina na Trafalgare Square


Páni kluci a ich frajerky

Konečne sme sa s kamarátkou dočkali,máme dospelé deti.
 Mám radosť!





Som doma s nachladnutím, chlapmi a so psinou. Zať mi pomáhal piecť a dorábať kuchynský kút v budoári. Dobre sa mi s ním trávi čas: predebatuváme ,,vzorce a životné stereotypy,, ich domácnosti,  varíme a pečieme,   usmerňujeme Mila a ostatné osadenstvo.
Strieľame si zo seba! ,,Keď ju miluješ, niet čo riešiť,,
(reklama na Kofolu). Milovaná zatiaľ v Taliansku. Kytičky sú z eucharistie.
Doporučujem:-)






blog čítať už od začiatku. Vlastne pospiatky. Zmohla som sa len na jednoduchú šablónu a 
archív podľa roku a mesiaca.
Inú neviem, ešte tú okienkovú, 
ale nešlo raz na nej pridať komentáre. Takže,
 aj keď začnete od začiatku,  bude sa každý mesiac odvíjať odzadu. Postov je o polovicu menej a nie sú také patetické a dramatické.  Vlastne som niektoré zmazala aj omylom.
Zať mi mal blog zrušiť, no iba ho zavrel a zrušil ma na Google.
Aspoň sa vyčistilo. Zmazaný či nezmazaný, bola som to ja a som to ja a sme to my.
Iná biela







Moje ráno výnimočne osamote.
Myseľ ma bolí a mám ju preplnenú.
Takéto miesto je pre ňu vodiacou lištou do prázdna.
Foto BG a drevo a tehla stačí.
Všade vidímnezrealizovanúhrdzu a palety.
Táto lampa je náplasťou.
A výhľad do záhrady.
A hovník-pohovka-kanape.
Mám kanape v kuchyni. Pes nám teraz príšerne pĺzne na bielo, 
tak volím bielu miesto tmavosivej.
Môj slávny nerez je už v budoári.
Budoár III je kuchyňa pre Rin-tin-tina.
Vytvoriť vzorce, nahodiť stereotypy, počkať pár rokov, 
konkrétne tri a zácvik.
Do podkrovia sa ináč nedá chodiť.
Komponujú z vecí neskutočný chaos.
Úplne iný odčlovečený svet do mysle človeka.
Myseľ mi ostávala stáť, nehýbe sa, prevracia sa naruby, šalie, uniká, chodí po Mesiaci, metabolizuje, krváca.
Chytá sa svietiaceho stebielka a kávy.
Od leta je vodca domu stereotypne nehybný, 
 komunikačné stereotypy vyťahuje z rukáva chaoticky, 
keď plačem, vidí zuby, myslí, že sa smejem, 
keď ukazujem na izbu zverenca, myslí si, že hrozím, 
keď je ohrozený, 
dávame si schizoidnú prestávk…
Pink kovová skrinka Jozef má namále.  Mám nakúpené ešte štyri biele do kotolne. Zamením ju? S mužom sme sami doma po neviem akom dlhom čase. Párdňové voľno, druhé od Sviatkov. Neverila by som, že život s dospelými deťmi bude taký nápor. Snažíme sa pracovať trebárs na Dorotkinej izbe. Tak trocha terapeuticky, necítim sa dobre. V podkroví nočná mora alebo nora. Ilustratívne foto nedám. Viem už odborný názov:  vzorce ukladania a upratovania vytvárame s novými životnými stereotypmi chráneného bývania.
Žiadny rozmar, celá veda, overená mojim životom. Písať o tom? Úľava zísť potom do môjho prízemia.