Moje ráno výnimočne osamote.
Myseľ ma bolí a mám ju preplnenú.
Takéto miesto je pre ňu vodiacou lištou do prázdna... 
beloba a výhľad do záhrady náplasťou.
A pohovka-kanape.
Mám pohovku v kuchyni.
Bielu lebo pes pĺzne na bielo.
Môj slávny nerez je už v budoári.
Budoár je teraz kuchyňa pre Rin-tin-tina.
Vytvoriť vzorce, nahodiť stereotypy, počkať pár rokov, konkrétne tri, zácvik...
V podkroví komponujú z vecí neskutočný chaos.
Úplne odčlovečený.
Myseľ mi ostávala stáť, nehýbe sa, prevracia sa naruby, šalie, uniká, chodí po Mesiaci, metabolizuje, krváca.
Chytá sa svietiaceho stebielka a kávy.
Od leta je vodca domu stereotypne nehybný, 
 komunikačné stereotypy vyťahuje z rukáva chaoticky. 
Keď plačem, vidí zuby a myslí, že sa smejem, 
keď ukazujem na izbu zverenca, myslí si, že hrozím, 
a keď je ohrozený, dávame si schizoidnú prestávku. 
Lekárka konroluje dávkovanie oboch, vodcu i zverenca, 
kňaz vylupne hnis, breviár predýcha.
Dôstojne svoji na jar už tridsať rokov.
Slobodne v bunkri autizmu tri roky.

Vnútorný život a vysvedčenie s pochvalou.
Zatiaľ Mila po etape v spoločenstve nechali.
Moje nervy a Milove topánky v kýbli.
V škole zamenil svoj mobil za kradnutý, 
polícia a škola aktivovaná, topánky bez podrážky.
Dorotka nomen omen.
Archeologička o zimný semester a kuchyňu vpred.
Dvaja synovia nezvestní.

Jarné precitnutie.
Zázrak je, že keď niečo odumiera, niečo nové sa rodí.

Komentáre

  1. a to je život, někdy veselý jindy smutný.... přijde jaro bude líp, těším se. Jana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jani, neviem ako to dať von, od Teba mám to presné vyjadrenie k môjmu životu, k mojej mysli... post som dopísala a trochu ťa parafrázovala:-)
      Prejdem vždy veľkým procesom za krátky čas.
      Pritom to vyzerá, akoby som len zariaďovala.
      A na bielo.
      Moja biela je ale iná biela:-)
      Ď:-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára