Google+ Badge

streda, 22. marca 2017


Vy? Vy, čo máte svoje deti také nevychované?
Cigáň?
Chcete aby vás vyvraždil, podpálil dom?
Toto sú moje vnúčatá, ale to cigánča nie.
Ak ho nevrátiš, neuvidíš viac svojich rodičov.
Chcete spasiť svet?
Boh potrebuje tvoju obetu?
Vy takí slabí?
Vy takí chorí?
 Od Boha to nie je, veď trpíš.
Vy by ste vôbec nemali mať Mila.
Prečo ste si zobrali autistu k trom deťom, 
on potrebuje byť bez súrodencov?
Aj ja chcem také zamestnanie ako ty, 
vezmem si tiež dieťa z domova.
Robíš to za peniaze, Milan nie je váš?
Už je Milan váš?
Vy nie ste kresťania, ale vy nie ste ani ľudia.
Vy ste matka?
No určite, diagnóza, podplatili lekárov, určite sa rozvádzajú.
Čo ste robili doteraz, veď nemá ani samoobslužné návyky?
Je to vaša vina, že nemá základné vedomosti.
ADHD je len moderný názov pre nevychovanosť, blbosť. 
Vezmite si to decko, on(ona) sem nepatrí.
Pozrite sa na svojho syna, aký je nevychovaný, ja vás sledujem, 
 môj pes môže kadiť na ihrisku, kde chce, vy mi nemáte čo hovoriť.

Nepatričná.
Vraj, neempatická.
Také niečo ako si ty, 
som nestretol a už ani nestretnem...
Čudne hovoríš.
Čudná.

Spiritualita mojich ma napĺňa: 
(spiritualita blahoslavenej Márii Celeste Crostarosy)
zavrhnutie, osamotenie a potupa,
strata cti, ľudských potrieb a práv, 
 ženstva, materstva, človečenstva...
kým som s Milom a s mojimi maličkými.

Najviac človeka spoznáš, až keď sa stane tvojim nepriateľom.
Niet väčšej lásky, ako je láska k nepriateľom.
Nie je väčšia či menšia láska, len bezpodmienečná.
Bez podmienok.
Vďaka Bohu.

Mimochodom, 
keď sme si štvorročného Mila brali z ústavu, nemal ešte určenú diagnózu:
ADHD, slabozraký, atypický autista (či skôr asperger)
a v kojeneckom ústave bol ako nevidiaci,
 už od siedmeho mesiaca svojho života.

Napísane v období kampane ,,papierových lastovičiek,, v Čechách...

pondelok, 13. marca 2017






Milo nebol v piatok doma.
Najprv bol na oslave kamaráta z autistického centra, 
potom ešte robil jednému kamarátovi ,,bútľavú vŕbu,, 
a v sobotu bol zase na oslave parťáka z ,,minulých životov,,.
No a nedeľu mal duchovnú aj s obedom vo svojom spoločku.
Zdá sa, že budeme v rodine odžívať jeho vzťahy pekne pospolu.
Všetko nám vždy vyrozpráva už od dverí, 
neprestáva hovoriť ani na záchode, 
ani spoza skrine u seba v izbe, keď si odkladá šaty. 
 Sprudka pomení svoj život podľa posledného ,,respondenta,,.
,,Páli za sebou mosty a odchádza v diaľ,, s tým, s kým je naposledy.
Robil nám to už ako malý.
Keď od nás niekto odchádzal, poberal sa aj on.
Všetko ,,nahadzovať,, späť odznova, 
za nesúhlasného chrčania a vrčania.
Ak pes nezalezie pod naše schody včas, aj jemu sa ujde.
Hovorím s ním, súznim, prežívam, modlím.
Milovu deštrukciu zastavujeme na sebe, ja aj Boh,
 nedokoná sa a nezničí nás.
 Sám si vybehne do kláštora k Tešiteľom.
Tak by som chcela vyjadriť slovami náš vnútorný život, 
je v tom to iné, jedinečné aj to moje.
 3v1.
Som svedok.

Radosť a život mám zo všetkého pokroku.
Nad vnútorným životom krútia hlavami aj odborníci, vraj nemožné.
Milo si sám vyhľadá spoje a sám cestuje,
 do školy sa tiež už pripravuje sám, aj na prax, v škole ho chvália,
 brigádu u ombudsmanky zvláda a vybavuje si už ďalšiu, 
všetko s kaučkou.
Asi bude asistovať deťom na domováckom pobyte a 
na letný pobyt s autistami chystá projekt a už teraz žobroní 
(chrčí a vrčí),
aby si mohol zobrať nový počítač.
Náš spoločenský autista a roztlieskavač našich životov!