Google+ Badge

nedeľa, 21. mája 2017

Borovicová dlážka ešte z paneláku 







teraz ako terasa s nabielenou studňou.
V pozadí týchto dní sú stále prítomné naše autistické šialenosti 
v bezbrehej samote...
Ale budujem a teda žijem...
Pred (obživnutím) troma rokmi:  
 po



sobota, 6. mája 2017

Vždy, keď ma to všetko položí, si opakujem to dobré:



hladkacia stena z tehál
 starých a signovaných.
Betónová kostra schodov a k nej bezpečný tehlový múrik, 
by Milo nepadol rovno do svojej  izby. 
Možno sú mimo trendov, ale nabetón na mieru jeho postihu.
  Podkrovie s budoárom a s izbami s rebríkom do ležoviska v štíte.
Tu nás čaká bielenie takejto drevom voňajúcej osb dosky a
 veľmi veľa práce.
Izby napravo i naľavo od schodiska majú v štíte ponechané
ležovisko-hvezdáreň-palandu.
Čo s nimi je vo hviezdach!
Budoárom volám to miesto s tou postavou ženy, tu vyúsťujú schody



a je tu tá slávna-neslávna bočnica ako lišta a kuchyňa mladej.
Presne pod budoárom je kuchynský kút so špajzkou a 
s tehlovým protipultom, nad ktorým mal byť otvor-svetlík
 ten sme zrušili, bo Milo by to neprežil.
   Z kuchyne sa už dá ísť na terasu, 
ten kruh tam je naša zrenovovaná studňa
a milujem pohľad na túto strohosť
a tento pohľad bol asi naj
a skrinky sú už v hornej kuchyni mladej pani.

Minidomček,
 detaily zákutí s univerzálnosťou celku,
so stále sa premieňajúcimi životmi na 1 m2.