Ako písať, aby ste rozumeli, vnímali, chápali...
Autizmus je svet sám o sebe.
Má svoju reč, vnem, svoje vyhodnocovanie skutočnosti a
 ,,vzťažnú sústavu,, toho vyhodnocovania.
Aj úmysel.
Svet je dnu, nie vonku.
My žijeme pre svet, pre ľudí, vo vzťahu, 
im nie je vlastné smerovať k ľuďom, byť pre ľudí, s ľuďmi.
Mužovi sa denne pripomínam ako partnerka.
Deťom ako matka.
Nedorozumenia vznikajú tak, že sa stretávajú tieto dva svety.
Že navonok sme rovnakí, ale s rozdielnym obsahom všetkého.
Súlad a mier nastane, keď dešifrujete hádanku, objavíte kľúč, 
odomknete si a ste tam.
V tajomstve.
A tajomstvo máme v sebe všetci.
Autizmus je príležitosť pre zdravého objaviť ho.
Podmienkou je nezastať a zísť až na koniec.
Koniec je často dno.
Tu som sa naučila najviac:
o sebe, o duševnej inakosti, poruche, 
o Bohu a od Boha niečo o tom, 
pre ktorého som dobrovoľne na dne.
Nemožno milovať bez poznania, pravdy o milovanom, bez dna.
Poznanie týchto hĺbok je nezdeliteľné.
Žiť tam, pri nich doma na dne, sa volá charizma.
Nemáme narušené vzťahy, 
len ich prežívame naplno prechodom cez dná.
Deti majú právo vôjsť si na tento svet odpočinúť.
Starší syn sa nám práve navracia...
Moji sú hrdinovia!
Mojich najviac vovádza do nášho sveta, 
keď nič z toho, čo o nich spoznám, to čo sa deje,
 nie vždy moc ľudské, ich nevylúči z priazne...
Ak sa deje opak, tak s tým človekom, aj s našim svetom, končia...
Muž vedel takto odsúdiť rodinných členov, známych, aj deti.
Musím ho stále presviedčať, a nielen jeho, 
aby vystúpil z autistickej slučky a vzal tú cestu ústretovú.
Zaprieť samého seba, 
ako ja zapieram seba samú a vzdávam sa tohto sveta pre nich.
A nielen pre nich...
Moji vyžadujú bezpodmienečné prijatie, 
to vie len Boh a takto to potrebuje každý, chorý či zdravý. 
Preto sme si v láske rovní.
Preto si autizmom rovnako naplníte život.
Čokoľvek, čo v našom živote prúdi: 
obnovené, pokrokové, zmysluplné, vitálne, kreatívne, 
spĺňa to, po čom túžia všetci v akomkoľvek inom živote.
Autizmus je činidlo. 
Autizmus je príležitosť byť ako Boh, nasledovať Krista: 
milovať bezpodmienečne.
A možno mnohým zdravým ľuďom chýba toto činidlo k láske!
PS: Mnohí si myslia, že Boh je taký silný až je vzdialený,
 a že nepozná naše slabosti.
Ježiško na ikone sa v úzkosti pri pohľade na utrpenie, 
čo ho čaká, tisne k Matke, až sa mu uvolní sandálik... 
dospelý zostúpi na dno nášho utrpenia až po smrť na kríži, 
aby ju premenil, aj každé dno, pre nás...
a potom vstával z mŕtvych spolu s nami,
 z každého dna, z každej smrti a nakoniec z tej poslednej.

Komentáre

  1. Ano, každý potřebuje bezpodmínečné přijetí... Vím, o čem píšeš. Díky...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tajemný svět pro nás.....ale stále zůstáváš princeznou:)))
    Krásné dny.Eva

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Myslím na to, nakolik jste mohla být na toto připravená, když začínal vztah s Vaším mužem, tenkrát nebyly žádné informace, každý takový člověk se těžce vymykal normálu. Dnes už každý rozumný ví, že normál není jeho vidění světa, že svět má spoustu obrazů a každý ho má jiný. Autista však nevyhovuje konvenci ani dnes, což teprve tehdy. Jak jste to poznávala, jak jste se s tím učila žít, to bych ráda pochopila - s okolím, které tomu nemohlo rozumět a snad i Vy sama jste zpočátku rozumět nemohla. A tím myslím nejen duchovní stránku věci, ale i tu čistě praktickou. Muselo a musí to být strašně těžké. Člověk s fyzickým handicapem je pro lidi přece jenom pochopitelnější, ale já znám postoje okolí třeba k pouhé depresi - naprosté nepochopení, je pokládána za slabost, překonatelnou vůlí, mnohdy hodnou posměchu - natož k autizmu. Je zvláštní, jak Bůh dá člověku to, co potřebuje, pro co na tom světě je - jen to vždy pochopit a přijmout a neutéct (což je mnohdy velmi, velmi těžké). Liba

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to presne tak, ako píšete, ste jasnozrivá a múdra<3
      Ten post, plný postojov k nám, som zmazala ...prišlo mi to tak, že sa sťažujem...
      Ak budem mať odvahu a svetlo, tak napíšem.
      Keď som si brala môjho muža nevedela som, že mu niečo je, ani on to nevedel, ani jeho rodina.
      Na svete boli už dve deti, keď som začala tušiť, že môj muž je iný.

      Odstrániť
  4. Jsem ráda, že jsi a že tě znám.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, to vieš, že aj ja som rada, že poznám teba:-)

      Odstrániť
  5. Kdo to neprožil, nemůže pochopit.
    A i když se to snažím pochopit, nejde to. Neumím si takový život představit. A běžné starosti jsou rázem malicherné prkotiny. Jsi obdivuhodná žena!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty by si určite na mojom mieste nebola iná, srdiečko:-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára